Renáta Jamrichová zaznamenala na Australian Open nejlepší výsledek své dosavadní kariéry. Postoupila do čtvrtfinále dvouhry a ve čtyřhře vyhrála titul po boku Federicy Urgesi. Stala se první Slovenkou od roku 2016, která v této kategorii vyhrála. O cestě k titulu jsme si Renátou popovídali v novém rozhovoru.
Myslím si, že prvé kolo je vždy najťažšie. Cítila som to tak vo dvojhre aj vo štvorhre. V prvých kolách je vždy potrebné sa rozohrať na tých kurtoch. Rovnako v Traralgone sme odohrali len dva zápasy a bolo to prvýkrát, čo som s Feredicou hrala štvorhru. Takže sme sa potrebovali nájsť a zohrať. V Melbourne sme hrali proti páru Balus/Vargova. Dve Slovenky, ktoré veľmi dobre poznám. Každý deň s nimi trénujem, takže som vedela ako hrajú. S Ninou Vargoovou som navyše štvorhru hrala niekoľkokrát. Výhra nám určite dodala viac sebavedomia. Hrali sme viac uvoľnene.
S Lucou Udvardy som štvorhru hrala viackrát. Poznám ju dobre, takže som vedela, ako hrá. Proti McDonald som hrala dvojhru v Traralgone. Samozrejme to boli kvalitné súperky, pretože boli prvé nasadené. Ten prvý set bol veľmi napínavý a tesný. Mali sme náskok, myslím že 4-1, takže to trochu mrzelo, keď sme museli ísť do tiebreaku. Druhé dejstvo už bolo myslím celkom jednoznačné. Chytili sme hneď prvé gamy a to pomohlo.
Toto bol aspoň pre mňa najťažší zápas. Súperky boli pravdepodobne zo všetkých najlepšie. Hrali sme night session a nastupovali sme okolo pol deviatej, takže to bolo už neskoro večer. Hrali sme na kurte, na ktorom sme potom hrali finále. Bol to veľký kurt a prišlo sa pozrieť veľa ľudí, takže tá nervozita tam bola poznať viac ako na predošlých zápasoch. Prvý set sme vyhrali v tiebreaku a ten druhý bol tiež veľmi tesný. Mali sme strašne veľkú radosť, že sa to podarilo.
Ten prvý set bol rovnako ako v semifinále napínavý. Vyhrali sme ho až v tiebreaku. Potom sme v podstate tie prvé gamy v druhom sete prehrali cez zhody. Ušli nám o pár lôpt a potom sme strácali 1-4. Už som ani nechcela ísť do toho setu znova, aby sme to otáčali. Nechali sme to tak plynúť. Ako ale náhle prišiel supertiebreak, znova sme sa nabudili a bojovali sme o každú loptu. Bolo to opäť veľmi napínavé, ale napokon sa nám to podarilo vyhrať 10-7.
Bola to obrovská radosť. Určite najväčšiu radosť sme mali na kurte po tom premene matchballu. Počas toho oceňovania a nasledujúcich rozhovorov to nebolo až také jedinečné. Ako sme to vyhrali, to je niečo neopísateľné. S Federicou sme sa spoločne radovali a prežívali to. Obe dve sme boli strašne šťastné. My sme neboli až tak skúsené deblistky a navyše sme boli nenasadené. Už to, že sme hrali semifinále pre nás bol úspech.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Vôbec by som tomu neverila. Náš prvý spoločný zápas Traralgonu sme vyhrali 12:10 v supertiebreaku. Druhý sme prehrali s dievčatami, ktoré sme porazili v semifinále Australian Open. Samozrejme sme to absolútne nečakali. Ja sa navyše snažím viac sústrediť na dvojhru a štvorhru mám na to, aby som si skôr vyskúšala nejaké veci. Nemyslím si, že som nejaká deblová špecialistka. Počas turnaja sme zažili veľa srandy, užívali sme si to. Nebolo to vôbec o nejakom tlaku, takže sme si každý zápas užili.
Áno, tých gratulácií prišlo veľa po tom, čo sme zvíťazili. Potom ma to už trochu otravovalo, pretože som sa musela sústrediť na ďalší turnaj, na ktorý sme zostali v Austrálii. Hneď ráno po finále okolo šiestej sme odchádzali z hotela. Ja som vypla mobil a snažila som sa to neriešiť. Až potom som sa snažila na všetkých odpovedať, ale to ani nešlo. Najviac si asi vážim gratuláciu od rodiny a tých, ktorí ma podporujú.
S Mirrou som hrala aj pred Australian Open v Traralgone a aj tam som prehrala. Výsledky boli celkom podobné a pomerne vyrovnané. Mirra je kvalitná hráčka a ja ju rešpektujem. Hrala som s proti nej aj v dvanástich a to ma porazila 0-6, 0-6. Za úspech považujem aj to, že som s ňou v tom prvom zápase prehrala 4-6, 3-6 (smích). V Melbourne som už samozrejme chcela vyhrať. Mala som pár breakov na 5-3, ale nepodarilo sa mi to využiť. Bola som určite viac nervózna ako v Traralgone. Vážne som chcela vyhrať, alebo postúpiť aspoň do semifinále. Na kurte som ale cítila tú nervozitu a nepokoj, ktoré som tých v predchádzajúcich zápasoch nemala. V dôležitých momentoch som slabo podávala. Musela som ísť cez druhý servis a hrať veľa dlhých výmen. Myslím si, že to bol veľmi kvalitný tenis. Bolo to dobre rozohrané, ale nakoniec sa mi to nepodarilo vyhrať.
Celý ten výlet do Austrálie, ktorý zahŕňal tri turnaje a trval skoro mesiac, hodnotím veľmi pozitívne. Som veľmi rada za to, čo som tam predviedla. Pre mňa to boli prvé turnaje po celkom dlhom čase. Herne som sa posunula ďalej. To, že potom prišli tie výsledky, je taký bonus. Za to som rada. Po Australian Open som sa ešte dokázala kvalifikovať na turnaj kategórie W60. Som rada za to, čo som tam dokázala a ako som sa posunula vo svojej hre a psychike. Prvýkrát som na grandslame prešla cez prvé kolo. To bolo pre mňa také najväčšie víťazstvo (smích).
Ciele ako vždy nemám žiadne konkrétne. Snažím sa posúvať vo svojej hre ďalej a ďalej. Chcela by som zlepšiť svoj servis, chodiť viac na sieť alebo zapojiť kraťas. To sú veci, ktoré by som vo svojej hre chcela zlepšiť. Samozrejme budem hrať všetky grandslamy, všetky veľké juniorské turnaje a nejaké ženské. Všade budem chcieť uhrať čo najlepšie výsledky. Na konci februára budem hrať dva ženské turnaje v Trnave. Dúfam, že sa mi znova podarí uhrať dobrý výsledok. Inak sa chcem zlepšovať, ísť krok za krokom, ale inak nič konkrétne.
