Renáta Jamrichová je mladá talentovaná slovenská tenistka. Ve svých patnácti letech a na teprve druhé akci mezi dospělými v Bratislavě došla do semifinále. Byla také součástí slovenského týmu na nedávném Billie Jean King Cupu. O těchto turnajích jsme si s Renátou popovídali v novém rozhovoru.
Pred začiatkom turnaja som určite nečakala, že postúpim do semifinále. Neočakávala som ani to, že vôbec postúpim do druhého kola. V prvom kole som hrala proti českej hráčke Dominike Šálkovej, ktorá je veľmi kvalitná súperka. Hrala som uvoľenene, pretože mi v podstate o nič nešlo. Celý týždeň som bola na kurte uvoľnená a bolo to vidieť aj na mojej hre. O postupe do semifinále som samozrejme ani len nesnívala.
Pred odvracaním matchballov som ja sama na svojom servise niekoľko nevyužila. Vyviedlo ma to z miery a bola som aj nahněvaná, keďže som mala šancu to ukončiť. Súperka potom mala dva matchbally. Stále som sa ale snažila sústrediť na každú loptičku a nevnímať skóre. Našťastie sa mi potom podarilo zápas zvrátiť na svoju stranu a následne som už jeden matchball konečne premenila.
Štvrťfinále proti Kaji považujem za svoje najväčšie víťazstvo. Rebríčkovo som vyššie postavenú hráčku ešte neporazila. V zápase som podľa mňa hrala výborne a vyšli mi aj dôležité momenty. Snažila som sa neustále hrať svoju hru a v podstate to isté, čo v predošlých zápasoch. Z výhry som sa neskutočne potešila.
Skreč bol pre mňa asi najťažší moment. Ťažší než odvracanie matchballov. Zápas bol veľmi vyrovnaný a dovolím si tvrdiť, že Anu by som ešte potrápila. Nechcela som ale pokračovať, aby som si nespôsobila nejaké vážnejšie zranenie. Myslím, že som sa rozhodla správne. Som na seba hrdá, že som to dokázala vzdať. Myslím, že je to dokonca ťažšie, než zostať na kurte a hrať cez bolesť. Vzdať to bolo ťažké, ale podľa mňa som to psychicky zvládla dobre.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Toto postavenie v rebríčku mi umožní sa dostať na ženské turnaje. Nebudem musieť hrať kvalifikácie. Určite mi to zjednodušilo moje ďalšie plány. Je super, že vďaka dvom ženským turnajom, ktorých som sa zúčastnila, som sa dostala na túto pozíciu. Som z toho veľmi šťastná. Nebudem totiž musieť hrať zápasy o jeden či dva body.
Oznámil mi to môj tréner. Bavil sa s Matejom Liptákom o tom, že by ma v tíme potrebovali ako ľaváčku. Hrali sme s Belgickom a Austráliou, kde boli dve ľaváčky. Najprv som si myslela, že nad tým iba premýšľa a že sa to vôbec neuskuteční. Potom sa to ale začalo brať serióznejšie. Začala som si uvedomovať, že tam asi pôjdem. V ten moment, kedy som sa to dozvedela, som hrala v Španielsku 2 ITF turnaje. Tam som sa potrebovala sústrediť na svoje zápasy a príliš som si to neuvedomovala. Došlo mi to až vtedy, keď som sa vrátila domov.
Určite panovala uvoľnená atmosféra. S dievčatami sa poznám už dlhšie. S Kajkou, Rebeccou a Terkou často trénujeme, takže som ich nevidela po prvýkrát. Dievčatá ma prijali do tímu úplne bez problémov. Bolo to s nimi fakt super a nemám nič, na čo by som sa mohla sťažovať.
Pred oboma stretnutiami som bola pri nástupe na kurt dosť nervózna, aj keď som vedela, že nebudem hrať. Mala som husiu kožu. Bolo to niečo úplne nové. Niečo, čo som ešte nikdy nezažila. Určite som prežívala niečo naozaj veľké a bola som samozrejme veľmi šťastná.
Na zápasoch ostatných dievčat som bola podľa mňa najviac nervózna. Možno aj viac, než oni na kurte. Snažila som sa ich čo najviac povzbudzovať.
Samozrejme ma to mrzelo. Veľmi som si chcela zahrať zápas. Nám ale išlo o každý zápas, o každý set. Je mi teda stopercentne jasné, že nechať ma hrať by bolo veľmi riskantné. Aj cez istotu výhry nad Belgickom ešte nemuselo byť jasné, kto nakoniec zo skupiny postúpi. Mrzelo ma to, ale jeho rozhodnutiam rozumiem. Keby mal možnosť, tak verím, že by ma nechal hrať.
Nemám nejaké preferencie. Je mi to asi jedno, nesťažujem sa ani na jeden.
Toto leto a záver roku som si ani lepšie predstaviť nemohla. Som spokojná, ale nie úplne s výsledkami. Skôr s tým, že som n kurte dokázala nájsť pokoj a kľud. Podarilo sa mi aj zlepšiť vo veciach, na ktorých sme pracovali. Výsledky potom prídu, ale hlavný je ten posun, tá cesta a zlepšenie. To sa podarilo a za to som veľmi šťastná.
