Bývalá profesionální tenistka, pětinásobná mistryně Ukrajiny, která tuto zemi v mládežnických kategoriích reprezentovala. Dnes ale především velmi mladá majitelka (19) tenisové akademie Heat Academy, jedné z největších na Slovensku. Kolik toho obětovala? Co vše musela zvládnout a proč vlastně svou rodnou zemi opustila? O to vše se s námi podělila Anna Molchanova.
Anno, v jednom z tvých příspěvků na Instagramu zmiňuješ toto: „Splnil sa mi sen v roku 2020.“ Rok, kdy vznikla tenisová akademie nesoucí název Heat Academy. Jak ale vnímáš rok 2020 jako celek?
Na toto sa mi odpovedá veľmi ťažko. Zhodnotila by som to ako veľmi zvláštny rok. Veľmi ťažký a zároveň veľmi progresívny rok. Rok, kedy som si začala plniť svoje sny.
Mít vlastní akademii, to není jen tak. Pamatuješ si na den, kdy ses rozhodla to risknout a jít do toho?
Začínala som ako trénerka a robila som 8-9 hodín denne vrátane víkendov. Plus k tomu študujem. Momentálne druhú vysokú školu (externe), takže bolo to veľmi ťažké. Presne na ten deň si nepamätám, bol to dlhý proces a stále som váhala či to zvládnem, no nakoniec to funguje.
Váhala jsi tedy, jestli ještě hrát na profesionální úrovni?
Neváhala som. Skončila som v 16tich kvôli zraneniu a odvtedy žijem samostatný život. Z mesta Trnava som sa presťahovala do Bratislavy, prenajala som si byt a kúpila som si auto. Bohužiaľ, aj keby som chcela skúsiť hrať na profi úrovni, už mám iné povinnosti.
Věřím, že začátky nebyly jednoduché. Co všechno jsi musela obětovat? Co jsi musela změnit ve svém životě?
Úprimne, neviem povedať, či som musela niečo obetovať. Možno mám zatiaľ šťastie v živote, ale nebol ani jeden deň, na ktorý som sa netešila. Mám prácu, ktorá ma neskutočne baví, a zároveň je to aj to, čo som robila od svojich 3 rokov. Mám dobrý príjem, skvelých ľudí okolo seba a partnera. Idem si za všetkým, čo si prajem a ak sa niečo nepodarí, pokračujem v svojej ceste naďalej.
Trénuješ také malé děti. Jsou to právě ony, které ti dodávají motivaci, energii?
Zameriavame sa na všetky kategórie. Od 3 rokov až po dospelých. Momentálne máme okolo 180 hráčov. Ja trénujem prevažne staršie baby od 12 rokov a skúšame už aj turnaje na Slovenskej úrovni. Energiu a motiváciu mi dodáva každý jeden spokojný hráč, rodič a tréner v mojej akadémii.
Když jsme u toho, koho trénuješ. Kolik přibližně tenistů a tenistek tvojí akademii navštěvuje?
Tak máme okolo 180 hráčov - dievčat je určite viac. Presne to povedať neviem, ale určite 60% je dievčat a 40% chlapcov.
Jistě ale nejsi na všechny sama. Kolik máš pod sebou trenérů?
Momentálne som ja a ďalší štyria.
Akademie nese název Heat Academy – kdo toto označení vymyslel? Proč právě Heat?
Ja. Vychádza to z nášho loga, z loptičky vychádza oheň a Heat je horúci v angličtine. Úprimne, bolo veľmi ťažké vôbec niečo vymyslieť (smiech), ale prišlo mi to ako jasné, krátke aj celkom moderné.
Sídlí v hlavním městě Slovenska. Tedy největší koncentrace lidí, ale na druhou stranu největší konkurence. Jaké jsou hlavní benefity tvé akademie?
Hlavným benefitom je, že pôsobíme po celej Bratislave. Momentálne pôsobíme v piatich častiach Bratislavy. K tomu ponúkame rozvoz detí zo školy na tréning a naspäť. Okrem tenisových tréningov ešte robím aj kondičnú prípravu. Čo sa týka cenovej ponuky, ak som dobre informovaná, sme na tom tiež celkom dobre (usmieva sa) .
Plánuješ nějakou novinku ohledně akademie?
Plánujem samozrejme. Snažím sa neustále posúvať hranice, ale ak môžem, ešte si to nechám pre seba (usmieva sa).
Naprosto rozumím. Pojďme se vrátit trochu do historie. Původem jsi z Ukrajiny. Jak dlouho žiješ na Slovensku?
Žijem tu už šiesty rok, odkedy sa začala vojna na Ukrajine. Moji rodičia sú lekári a tá situácia nás trochu zasiahla, takže sme museli odísť.
Kdo byl od mala tvým tenisovým vzorem? Je to někdo z Ukrajiny či Slovenska?
Veľmi sa teším, keď vidím naše baby ako sú Kostyuk, Yastremska (hrávali sme spolu). Takto napredovať a posúvať sa. Aj keď som sa vybrala trochu inou cestou, myslím si, že každý na konci dostaneme to svoje, o čom snívame a za čím si ideme.
Všiml jsem si taky, že hodně cestuješ. Kde se ti líbilo nejvíce? Je nějaké místo, na které budeš vždy ráda vzpomínat?
Ja milujem Prahu. Pre mňa je Praha to najkrajšie mesto a je vidieť, že nie som sama, je tam veľa Rusov a možno mi to tu na Slovensku chýba. Mám ešte rodinu v Dusseldorfe, takže aj Nemecko mám veľmi rada. Tento rok som plánovala navštíviť v decembri Thajsko, a v novembri som mala letieť na Miami, na svadbu najlepšej kamarátky. Vyzerá to tak, že mi to všetko vyjde až budúci rok.
Chtěla bys něco vzkázat mladým začínajícím tenistům a tenistkám?
Veľmi ľutujem, že som sa nedostala na takú úroveň, aby som mohla niečo odkazovať. Ale každý rok som bližšie a bližšie. Snažím sa riadiť dvoma vetami vo svojom živote, ktoré sú zatiaľ celkom efektívne v súkromí aj v biznise. Tou prvou vetou je, že “K ľuďom sa treba správať ako ku kvetu, a potom začnú kvitnúť “ a druhá je „Fight for your fairytale“, teda ísť si za svojím, neobzerať sa dozadu, nehejtovat a pomáhať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nikdy netreba mať veľké očakávania, aby potom nebolo veľké sklamanie. Verím v to, že všetko príde v tú správnu chvíľu, len netreba schádzať zo svojej cesty.